katolícky kňaz,

.

* 5.11.1839 (Gbely)                  + 9.05.1884 (Čáry)  

.

Theodor Bohdan Lachmann sa narodil 5. novembra 1839 v Gbeloch. Jeho otcom bol Václav Lachmann, učiteľ, a matkou Františka rodená Matulayová. Po ukončení štúdia filozofie v Trnave pokračoval v štúdiu teológie v Ostrihome, kde bol 25. februára 1866 vysvätený za kňaza. Začal pôsobiť v Kútoch pri Radlinskom ako kaplán, od roku 1871 do roku 1879 ako kaplán v Borskom Mikuláši a od roku 1880 ako farár v Čároch, kde vo veku štyridsiatych piatych rokov zomrel na tuberkulózu a je tu aj pochovaný.

Významné sú Lachmannove aktivity už zo študentských čias, keď sa stal členom, neskôr predsedom Slovenskej cirkevno-literárnej školy, samovzdelávacieho spolku slovenských klerikov v Ostrihome. Spolupracoval tu s vydavateľom a známym budapeštianskym staviteľom, národno-kultúrnym pracovníkom Jánom Nepomukom Bobulom (1844-1903), ktorému spolok pomáhal pri vydávaní druhého zväzku Jánošíka a vo vydávaní “mravnozábavného mládeži venovanému časopisu“ Junoš¹.

Ešte ako bohoslovec Lachmann písal básničky, drobné poviedky a prekladal rôzne diela. Väčšina prvotín zostala v rukopise, niektoré boli neskôr uverejnené v časopisoch, ktoré redigoval Radlinský. Zostavil Katolícky slovníček pre milú slovenskú mládež národných škôl, ktorý vyšiel v škarniclovskej tlačiarni v Skalici v roku 1871 (druhé vydanie v roku 1876), ktorý obsahoval texty a modlitby. Noty vyšli v Revúcej v roku 1872 ako druhý diel k spevníčku – Nápevy ku katolíckemu spevníčku. Mikuláš Schneider-Trnavský² prevzal z tejto knižky jednu z jeho pôvodných piesní do Jednotného katolíckeho spevníka – pieseň na Bielu sobotu JKS 190 „Pozri, biedny, ó, človeče“.

V časopise Vojtech a v kalendári Pútnik svätovojtešský publikoval Lachmann poviedky a jedenásť jeho kázní vyšlo v Havlíčkovom kazateľskom časopise Slovenský Sion, ďalšie v Kazateli a Kazateľni. Bohatá je aj jeho korešpondencia s čárskym rodákom rímskokatolíckym kňazom Martinom Kollárom³ (1853 – 1919), poslancom uhorského snemu, národnokultúrnym pracovníkom, spisovateľom, redaktorom a vydavateľom Katolíckych novín.

Katolícki kňazi sa snažili vlastným príkladom a prácou vzdelávať široké vrstvy roľníckeho obyvateľstva. Ako aktívny včelár a propagátor včelárstva bol Lachmann už od študentských čias členom Spolku včelařů moravských a zúčastňoval sa včelárskych výstav v Hodoníne (1865), v Brne (1872), v Linzi (1874) a v Prahe (1879). Na Záhorí propagoval Dzierzonove metódy pre racionálne včelárenie a zostrojil si pozorovací úľ so sklenenými stenami na celoročné skúmanie života včiel.

Svoje pozorovania a rady pre včelárov uverejňoval v Lichardovom časopise Obzor aj pod pseudonymom „Zlatúšek“ a bol prvým, čo v roku 1868 vyzval v časopise Obzor slovenských včelárov na založenie vlastného spolku, vydávanie vlastných novín a na poriadanie výstav⁴. O rok neskôr užpoprední slovenskí včelári západného Slovenska u pružinského farára Štefana Závodníka založili Spolok slovenských včelárov v Hornom Uhorsku, nakoľko však uhorská vláda z obavy pred spolčovaním Slovákov neschválila stanovy spolku, zabránila tým jeho ďalšej existencii a činnosti.

Radlinský vydal v roku 1871 vo Viedni Školník pre katolícke elementárne školy, obsahujúci „hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalectvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo ovocinárstvo a včelárstvo, hodbabnictvo a nauku o právach a povinnostiach občanských“. Školník bol písaný formou otázok a odpovedí, nakoľko Radlinský považoval túto formu za najprijateľnejšiu pre deti vo veku okolo dvanásť rokov. Časť knihy prevzal od Maximiliána Jaloveckého, dekana malackého dištriktu a autora I. zväzku Prostonárodnej Bibliotéky (vydanej Radlinským v Budapešti v roku 1852) a Lachmann v nej bol autorom kapitol o ovocinárstve, včelárstve, hodvábnictve a občianskych právach a povinnostiach v Uhorsku.

Na Všeobecnej včelárskej výstave konanej v roku 1879 v Prahe vystavoval Lachmann model včelína z roku 1877, štyri kanvy medu z roku 1879, dzierzonský úľ, fľašu medoviny z roku 1875, stať o včelárstve v Školníku a ďalšie exponáty. Získal tu bronzovú medailu za model včelína a úľa, čestný diplom za med a medovinu a za kapitolu o včelárstve v Školníku dostal literárnu medailu Spolku pro zvelebení včelařství v Čechách.⁵

Význam Lachmannovej činnosti pripomenula aj spomienková výstava k 130. výročiu jeho úmrtia usporiadaná Regionálnou rozvojovou agentúrou v Skalici, ktorá sa konala v dňoch 27.-28.9. 2014 v Dome kultúry v Gbeloch.

Ing. Zuzana Juríčková, PhD

Použité zdroje: Kačírek, Ľ: Od Parnasu k redaktorstvu. Spolupráca Kolomana Banšella s Novou školou. In: Forum Historiae „Slovenské politické myslenie 1848 – 1914“, 2/2013, s. 48-49, Schneider-Trnavský, M.: Jednotný katolícky spevník. Trnava 1947, s. 568., Halás, P.: Kronika obce Čáry 1989-2000, s. 66, Zajíčková, M.: Obzor – tribúna včelárskej osvety. In Záhorie: vlastivedný časopis venovaný dejinám, tradíciám, prírode a kultúre Záhoria, 2013, roč. 22, č.3, s 13-14., 5 Bizub, F.: Významní včelári Slovenska, Slovenský zväz včelárov, 2014, s. 39

.

Gbely

.