Partizán, ktorý si oslobodil rodnú obec. Pochovaný je na brezovskom cintoríne.

.

* 8. septembra 1914 (Brezová pod Bradlom) †13. januára 1999 (Brezová pod Bradlom)

.
Pôvod
Mal ťažké detstvo, prvá svetová vojna mu zmrzačila otca, hospodárska kríza vzala matku.

Už v detstve mal Ján ťažký život.Otec sa mu z 1. sv. vojny vrátil ako mrzák a matka mu zomrela počas svetovej krízy.

Vojenský výcvik a službu absolvoval ako spojár v hodnosti štábny kapitán. Po rozpútaní 2. svetovej vojny bol povolaný do armády a zúčastnil sa ťaženia proti Sovietskemu zväzu. Po piatich týždňoch jednotku, v ktorej slúžil, rozpustili a Repta sa vrátil späť. Nastúpil do práce v trenčianskej textilke Tiberghien, kde sa aj stal členom ilegálnej komunistickej strany, čo bol aj dôvod jeho zatknutia na jar 1942 a straty zamestnania. Vrátil sa teda na čas na rdinné hospodárstvo do Brezovej.

V tom istom roku sa ale začal zapájať do odboja. Cez Brezovú viedli prirodzené cesty úteku sovietskych vojakov – utečencov zo zajatia a civilistov z nútených prác v Nemecku a Rakúsku a utečencov z Protektorátu Čecha a Morava. Organizovanie týchto utečencov mal na starosti práve Ján Repta. Krytie mu poskytol bratislavský likérnik Ján Tvarožek, ktorý Reptu formálne zamestnal ako obchodného cestujúceho. K dispozícii mal nielen všetky obchodné i rodinné kontakty a prepojenia brezovských podnikateľov, ale aj siete evanjelickej cirkvi. Prvých sovietskych utečencov ešte v roku 1942 sprevádzal do Prešova, Vranova a Medzilaboriec. V roku 1943 začal v brezovských horách pre utečencov budovať sieť lesných úkrytov. Práve z týchto utečencov a priateľov v novembri 1943 vytvoril prvý samostatný oddiel na Brezovej.

Krátko na to odišiel na východné Slovensko a v tamojších lesoch 12. februára 1944 založil partizánsky oddiel Jána Reptu.

Tam sa zoznámil so všetkými významnými aktérmi východoslovenského odboja. Kontakty s nimi a po po celom Slovensku v kombinácii s osobitným brezovským fondom na ilegálne aktivity, ktorý už presahoval milión korún a bol mu k dispozícii, vytvárali dobrý základ pre vytvorenie silnej partizánskej činnosti.

V apríli 1944 ale Repta so skupinou jemu najoddanejších odišli z východného Slovenska. Jeho cesty sa tak rozišli s Kukorellim, ktorý budoval veľkú partizánsku brigádu Čapajev zloženú aj z niekoľko stoviek bojovníkov, čo už prichádzali ako predvoj Červenej armády.

Presunul sa na Turiec, kde sa pridal k Viliamovi Žingorovi. Zaujímavosťou je, že práve Repta vybral meno pre partizánsku brigádu po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, čo akceptoval aj partizánsky štáb v Kyjeve.

V pôvodnom štábe partizánskej brigády M. R. Štefánika pred príchodom sovietskych parašutistov zastával funkciu zbrojného dôstojníka. V noci z 25. na 26. júla 1944 prišli do týchto pomerov v Turci prví sovietski parašutisti, nadšene prijímaní tak obyvateľstvom, ako aj veliteľom Žingorom. Dohodlo sa začlenenie slovenských partizánov do plánov kyjevského partizánskeho štábu ako 1. brigáda M. R. Štefánika tvorená sovietskymi partizánmi a slovenská 2. brigáda M. R. Štefánika na čele so Žingorom.

Sovietski partizáni mali síce zákaz vyvolávať povstania a miešať sa do československých vnútorných záležitostí, ale vývin prerastal očakávania. Partizáni obsadili Sklabiňu, kde umiestnili svoj štáb a tamojší Revolučný národný výbor tam už 21. augusta 1944 vyhlásil obnovenie Československej republiky a vyvesil jej zástavu.

V tejto situácii sa Repta rozhodol odísť s pevne vojensky organizovaným, ozbrojeným a vystrojeným oddielom do rodných brezovských hôr. Na vojenskom nákladnom aute si ešte ako vojaci slovenskej armády vynútili prechod cez Váh v Piešťanoch, obsadený už Nemcami.

29. augusta 1944 po príchode na Brezovú vytvorili vyzbrojovacie stredisko v tábore evanjelickej mládeže v Matejkovej a vyslali spojku na miestnu železničnú stanicu, aby priberali vojakov bratislavskej posádky unikajúcich pred nemeckým zajatím.

Takto vytvorený partizánsky oddiel už niesol meno po svojom veliteľovi Jánovi Reptovi. Z tábora v Matejkovej uskutočnili prvé prepady nemeckých vojakov, potom sa stiahli hlbšie do doliny Dvoly. Aby veľkosťou oddielu neprekročili manévrovacie možnosti kraja, 10. septembra 1944 vytvorili ešte oddiel Hurban, ktorý pod velením Miloša Uhra pôsobil najmä v susedných Bielych Karpatoch.

Oba partizánske oddiely – Repta i Hurban (bol súčasťou 2. partizánskej brigády J. V. Stalina) navzájom kooperovali a komunikovali formou spojok z radov civilných obyvateľov.

Keď gardisti z Nového Mesta nad Váhom vyslali 29. septembra 1944 na Brezovú trestnú výpravu s cieľom zastrašiť miestne obyvateľstvo, ich kolónu pri návrate pred Prašníkom prepadli partizáni Reptovho oddielu. Po boji preživších zajatých prepustili po sľube, že už nikdy nevystúpia so zbraňou proti vlastnému národu. Museli odovzdať zbrane i uniformy a v bielizni mohli odísť pešo do Vrbového. Gardistické uniformy potom príležitostne používali aj Reptovi partizáni a ich prieskumníci.

Partizánsky oddiel Jána Reptu výdatne podporovalo obyvateľstvo podbradlianskeho kraja. Členovia oddielu boli bývalí vojaci čs. armády bez rodinných záväzkov, dostávali žold, mali vlastných kuchárov a lekára. Mali povolené vychádzky k rodičom alebo návštevu kina v Brezovej. Samozrejme, to pre zabránenie prezradenia už v spomínaných ukoristených gardistických uniformách. Veliteľ oddielu dbal na prísnu disciplínu. Dôrazne strážil svoju nezávislosť a podriaďoval bojovú činnosť s ohľadom na obyvateľstvo Brezovej i okolitého kraja.

Činnosť oddielu sa zameriavala najmä na diverzné akcie a rozličné deštrukcie. Cudzích príslušníkov odboja premiestňovali do iných oddielov. Týkalo sa to aj zachránených amerických letcov, ktorých počas SNP presunuli na letisko Tri Duby, odkiaľ boli letecky dopravení späť na svoje základne. Po potlačení Povstania a nemožnosti odletieť späť ich umiestňovali do spoľahlivých rodín na kopaniciach.

Keď nadišli tuhé mrazy poslednej vojnovej zimy 1944–1945, opustila časť partizánov oddielu lesné tábory a rozmiestnili sa po brezovských kopaniciach. Na trestnú výpravu vyslanú proti nim zo Senice vo februári 1945 spustili na kopanici Rehúši streľbu a zastrelili ich nemeckého veliteľa a niekoľkých gardistov.

Sila Reptovho oddielu sa ukázala pri prechode frontu vo chvíli, na ktorú bol od začiatku nastavený.

6. apríla 1945 vyhľadal Repta sovietskeho veliteľa, ktorý pripravoval prechod cez Brezovú. Dohodol s ním, že upustí od delostreleckého útoku, pri ktorom hrozili aj civilné obete, a prenechá oslobodenie Brezovej partizánom. Sovieti súhlasili a požičali partizánom dva kanóny.

V ranných hodinách dňa 7. apríla 1945 tak Brezovú pod Bradlom oslobodili partizáni. A to bez vlastných strát na životoch i majetku!

Ján Repta sa tohto záverečného triumfu nezúčastnil, nakoľko pri návrate sa stretol s nemeckou hliadkou a pri prestrelke bol ranený, čím sa jeho bojová činnosť v období 2. sv. vojny a SNP skončila, pretože absolvoval niekoľkomesačné liečenie.

V roku 1947 sa zosobášil s Milkou Bruškovou, za vojny hlavnou partizánskou spojkou s oddielom Hurban. Po zmenách roku 1948, nespravodlivom odsúdení a poprave Žingora, sa stiahol z aktívneho politického života.

Zomrel 13. januári 1999 v rodnej Brezovej pod Bradlom, kde je aj pochovaný.

.

,Vzdelanie

• vyučil sa tradičnému brezovskému remeslu – garbiarstvu.
• Vojenskú službu absolvoval v prvej ČSR ako spojár s hodnosťou štábny kapitán
  PRÁCA.
  1942. – zapojený do protifašistického odboja
• Pôsobil na východnom Slovensku, neskôr v II. partizánskej brigáde M. R. Štefánika, ktorá operovala v oblasti Turca.- ako zástupca jej veliteľa Viliama Žingora.
  V čase Slovenského národného povstania založil v rodnom kraji partizánsky oddiel, nesúci jeho meno a patriaci do zostavy spomenutej partizánskej brigády. Kraj sa tak stal jednou z mála oblastí západného Slovenska, kde možno po vypuknutí Slovenského národného povstania hovoriť o ozbrojenom povstaní. Oddiel Repta dokázal úspešne pôsobiť až do konca vojny, ktorú partizáni zakončili výnimočným činom – 7. apríla 1945 vlastnými silami oslobodili Brezovú pod Bradlom.
• dlhoročnou prácou v plánovacom odbore sa Ján Repta výrazne zaslúžil aj o rozvoj podniku Kovové tkaniny Brezová.

,

Ocenenia

29. 8. 2007 pri oslavách Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici dekrétom ministra obrany povýšený do vojenskej hodnosti plukovník in memoriam.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org

Viac https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/722249-pribeh-partizanskeho-velitela-jan-reptu

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Capajev_(partiz%C3%A1nsky_zv%C3%A4zok)

.

Brezová pod Bradlom

.