Mária Angelína Holuby (rodená Boorová bola slovenská poetka a spisovateľka, ktorá tvorila pod viacerými pseudonymami ako Mária Javorinská, Slovenčina, Príroda, Nádeja či Striga Krivošľapka. Hoci bola vo svojej dobe aktívnou podporovateľkou slovenskej kultúry, jej literárne dielo postupne upadlo do zabudnutia. 

.

* 24. jún 1851 (Bukovec) – † 21. december 1919 (Skalica)

.

Život a rodina

• Pôvod: Narodila sa v rodine evanjelického kňaza Jána Juraja Boora.
• Manželstvo: Vydala sa za evanjelického farára Gustáva Holubyho (brata známeho botanika Jozefa Ľudovíta Holubyho) a pôsobila s ním v Lubine.
• Záver života: Dožila v Skalici ako kňazská vdova a je pochovaná na tamojšom evanjelickom cintoríne. 

.

Literárna tvorba

Jej dielo je charakteristické reflexívnou lyrikou s národnými a náboženskými motívmi. 

• Svätodušky (1894): Zbierka náboženských úvah.
• Lístie (1910): Zbierka básní.
• Próza a dráma: Napísala prózu Deň a noc (1888) a divadelnú hru Tá ovečka (1913).
• Publicistika: Prispievala do časopisov ako Slovenské pohľady a Národné noviny. 

,

Zaujímavosti

• Vzťah k autoritám: Udržiavala korešpondenciu so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Pavlom Országhom Hviezdoslavom. Mylne sa domnievala, že Hviezdoslavova báseň Mária bola venovaná jej, čo v nej vyvolalo silnú citovú reakciu.
• Tajnosti „Odkliateho zámku“: Posmrtne objavené osobné zápisky a denníky, ktoré svedčia o jej psychickej kríze a exaltovaných náladách v čase, keď sa snažila presadiť v literárnom centre v Martine. 

.

Milica Lustigová-Bunčáková: Neznáma literátka Mária Holuby

Skalica

.