ŽARNOV Andrej
Lekár, pedagóg, básnik, prekladateľ
.
* 19.11.1903 (Kuklov) + 16.03.1982 (USA)
.
Lekár, pedagóg, básnik, prekladateľ. Vlastným menom František Šubík, MUDr., univ. profesor. Narodil sa v Kuklove, okres Senica. Študoval na gymnáziách v Skalicia v Trnave Absolvoval Lekársku fakultu UK v Bratislave. Po niekoľkoročnej praxi na bratislvských klinikách začal pracovať na LF UK v Bratislave ako asistent, docent (1931-1940).
V roku 1940 bol vymenovaný za univezitného profesora a prednostu Patologického ústavu LF UK. V roku 1943 sa zúčastnil ako člen Medzinárodnej komisie vyšetrujúcej tragédiu vyvraždenie poľských dôstojníkov v Katyňskom lese v Poľsku. V roku 1952 emigroval. Žil v Rakúsku, Nemecku a od rou 1953 v USA. V rokoch 1955-1963 pracoval ako lekár v nemocnici Cronswille State Hospital a v rokoch 1963-1974 v nemocnici vo Wingsdale. Debutoval zbierku básní Stráž na Morave (1925). Je autorom zbierok básní: Brázda cez úhory (1929), Hlas krvi (1926), Štít (1940), Mŕtvy (1941). Po dlhšej odmlke vydal knihu veršov pod názvom Preosievač piesku (1978). Prekladal do slovenčiny z poľskej literatúry A. Mickiewiza, J. Iwaskiewicza, K. Wojtylu. Z antickej literatúry preložil Sofoklesa. Z taliančiny Danteho. Z angličtiny Murphyho. Andrej Žarnov bol spoluzakladateľ a stal sa i prvým predsedom Spolku slovenských spisovateľov v zahraničí.
Na počesť literárneho diela i osobnosti A. Žarnova Trnavské divadlo uviedlo pôvodnú hru Michala Babiaka s názvom Hodina anatómie doktora Šubíka. Univerzitná knižnica v Bratislave zaorganizovala výstavu pod názvom Katolícka moderna (máj 1991) a vydala Výber personálnej bibliiografie A. Žarnova (2000). Vďaka tomu sa dielo Andreja Žarnova, národovca, básnika a lekára dostalo do povedomia širšej slovenskej verejnosti. Lásku k svojmu rodnému kraju azda najlepšie vyjadruje Žarnovova báseň List (Rodná dedina) zo zbierky Štít vydanej v Bratislave roku 1940, z ktorej som vybral tieto úryvky:
.
Zdravím vás v diali, drahá spanila,
možno si na mňa i vy myslíte,
ja som bez vás s vami večite,
Váš obraz nosím v srdci, spanilá,
i vašu vôňu, čo krv zmámila,
i tichý úsmev, sladkosť v nešťastí,
i slovo lieku, pohľad náplasti,
a viac, i viac, moja premilá.
Za noci snívam o vás v objatí,
pri mne vás cítim dychom previevať,
v snoch blčať, v túhach prezrievať,
a z rána s vami ženiem do hatí.
Až raz i padnem, padnem vo viere,
s hodvábnym vaším menom na pere,
o vás mi budú zvoniť okovy,
okovy sladké po kraj hrobový,
vy, moja krásna v diali jediná,
milá i mati – rodná dedina.
.
Andrej Žarnov zomrel 16. marca 1982 v USA. Bez toho, že po odchode do emigrácie (r. 1952) by mal možnosť navštíviť svoje rodné Slovensko. A preto jeho vyznanie k rodnej dedine je viac ako symbolické.
Foto, text: Ivan Knotek, Záhorie 2006
.
.
