Slovenský básnik, prekladateľ a literárny historik, evanjelický kňaz; básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu.

.

* 05.09.1769 (Český Brezov)                 + 23.01.1823 (Kostolné Moravčice)

.

Kňaz, básnik. Narodil sa v Českom Brezove, okres Lučenec. Po skončení štúdií na gymnáziu v Banskej Bystrici, študoval na Ev. lýciu v Bratislave. Na univerzite v Jene (1790-1792) bol poslucháčom F. Schillera. Ako evanjelický farár pôsobil v Horných Rykynčicich, v Skalici (1802-1815) a v Kostolných Moravciach, kde i zomrel.

Počas štúdia v Jene začal písať básne a duchovné piesne a postupne sa preorientoval na klasickú básnickú tvorbu. Zhromažďoval staré slovenské rukopisy a ich zbierku vydal v dvoch zväzkoch pod názvom Slovenští veršovci. Prvý zväzok bol vydaný v Skalici a druhý vo Váci. Uverejnil básnické memoárové dielo Š. Pilárika Sors Pilarikiana. Počas pôsobenia v Skalici vydal štvorzväzkové dielo pod názvom Poezye. Časť tohto diela nazval Paměti česko-slovenských básniřuv, kteřiž se buďto v Uherské zemi zrodili, aneb v Uhřich aspoň byli. Toto dielo zahŕňa údaje 77 slovenských autorov a bolo znovu vydané v roku 1974 pod názvom Pamäti česko-slovenských básnikov a veršovcov (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1974). Dielo je považované za základný prameň pri štúdiu staršej slovenskej literatúry. Okrem toho prekladal literárne diela z nemčiny, menovite Ch. F. Schubarta, J. H. Vossa, Ch. A. Tiegdeho a A. Kotzebua. Z angličtiny preložil W. Shaaekspeara, E. Younga, O. Goldsmitha a iných. Preklady z angličtiny boli vydané pod názvom Anglické múzy v česko-slovenskem oděvu (Budín 1831).

.

Životopis

Jeho otec bol učiteľ Martin Tablic a matka Mária rod. Makovínyová. Vzdelanie získaval v rokoch 1781 – 1783 v Dobšinej, v rokoch 1783 – 1789 v Bratislave (evanjelické lýceum) a v rokoch 1790 – 1792 v nemeckej Jene, kde študoval filozofiu, teológiu, medicínu, angličtinu a francúzštinu. Počas štúdií v Jene založil spolu s Jurajom Palkovičom Societas slavica a v roku 1810 počas pôsobenia v Kostolných Moravciach založil Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Bol členom básnického združenia organizovaného Antonínom Jaroslavom Puchmajerom.[1] Pôsobil ako evanjelický kazateľ, v roku 1827 sa stal konseniorom a v roku 1829 seniorom.

.

Tvorba

Literatúre sa venoval už počas štúdií v Jene. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske a právne knihy s ľudovýchovným zameraním, ale tiež prekladal z nemčiny, angličtiny a maďarčiny. Jeho najvýznamnejším dielom je Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců, ktoré sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a nadväzovali na ne i neskoršie generácie literárnych historikov (Jozef Miloslav Hurban a i.). Každý zo štyroch dielov obsahuje polovicu pamätí a polovicu poézie. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov, Poezye zas príležitostné, intímne, galantné, klasicistické, rokokové, anakreontické a lyrické básne, ódy, elégie a selanky, bájky, anekdoty, baladické piesne a burlesky, ktoré sú ako jeho pôvodnou tvorbou, tak i prekladmi rôznych autorov.

.
Dielo

1802 – Dva zpěvy, báseň pri príležitosti inštalácie Daniela Krudiho
1802 – Zpěv pieridských Muz skalickým Zuzannám k svátku jejich jména
1803 – Zuzanna babylonská. Zpěv skalickým Zuzanám k svátku jejich jména
1803 – Světlo literního umění, o pôsobení Juraja Palkoviča na bratislavskom lýceu
1803 – Zlaté poutko, svadobné blahoželanie
1804 – Památné príhody Štěpána Pilaríka
1805 – Slovenští veršovci, výber básní starších slovenských básnikov
1806 – Junina obět. Masopustní báseň…
1806 / 1812 – Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců, kteříž se buďto v Uherské zemi zrodili, aneb aspoň v Uhřích živi byli (4 zväzky), prvý ucelený prehľad literárneho vývinu u nás
1809 – Slovenští veršovci, II. diel.
1809 - Pieseň o zbojníkovi Jánošíkovi (bez krstného mena, v pôvodnom zápise spred r. 1781: Pisen o Janosikowi Zbognikowy) aj sprievodný životopis historického Juraja Jánošíka.
1813 – Lidomil, poučující, kterak by lidé… šťastně retování býti mohli
1819 – Kratičká dietetika, to jest zpráva k zadržení dobrého řádu života a k zachování tudy stálého zdraví a ž do nejpozdnější starosti
1820 – Lidomil veršami vyobrazený
1820 – Slabikář pro školy velebného Baňského okolí
1823 – Radostné jubileum aneb padesátiletí kazatelského uřadu… Pavla Šramka

.

Literatúra

Slovenský biografický slovník

.

Pamiatky

hrob s náhrobníkom v Kostolných Moravciach
pamätná tabuľa od L.J. Šalouna (1930)
zlomok literárnej pozostalosti (dielo, korešpondencia a fotodokumentačný materiál v LAMS)

Foto,  text: Ivan Knotek, Záhorie 2006

.

Skalica

.