Literárny vedec

.

*29. 7. 1925  (Holíč)               + 30.09.2019 (Bratislava)

.

Ema Panovová študovala v rokoch 1937 – 1944 na gymnáziu v Skalici, 1945 – 1946 na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave, 1946 – 1947 filológiu na univerzite v Petrohrade, 1947 – 51 na Lomonosovovej univerzite v Moskve. V rokoch 1951 – 1954 odborná asistentka na Katedre ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity, od roku 1954 odborná pracovníčka v Čs.-sovietskom inštitúte SAV, v rokoch 1964 – 1973 v Ústave svetovej literatúry a jazykov SAV, od roku 1973 pracovala v Literárnovednom ústave SAV v Bratislave. Výrazná osobnosť slovenskej rusistiky. Zaoberala sa slovensko-ruskými literárnymi vzťahmi 19. a 1. polovice 20. storočia, pričom sa zameriavala na komparatívny výskum a súvislosti medzi poetikou ruských a slovenských autorov. Debutovala publikáciou Z ohlasov ruskej a sovietskej literatúry na Slovensku (1961). Ďalšie diela: Puškin v slovenskej poézii do roku 1918 (1966), Vzťahy a konfrontácie (1977), monografia Ruská sovietska poézia na Slovensku 1918 – 1938 (1983), Stopäťdesiat rokov slovensko-ruských literárnych vzťahov (1994). Spoluautorka zborníka Medziliterárny kontext slovenskej socialistickej literatúry (1977). V odbornej a periodickej tlači publikovala množstvo štúdií, článkov a recenzií.

Na dôchodku sa zaoberala zhromažďovaním materiálov a informácií o koncentračnom tábore Ravensbrück, kde pred koncom vojny zahynula jej matka. Pripravila výstavu, ktorej časť dnes tvorí súčasť expozície v tomto bývalom tábore smrti.

Zdroj: https://www.litcentrum.sk

Viac: Za Emou Panovovou (1925 – 2019)

.

Holíč

.