Juraj Gavula bol jednou z najvýraznejších osobností slovenského sochárstva druhej polovice 20. storočia. Patril k autorom, ktorí zásadne formovali podobu verejného priestoru – najmä v 70. a 80. rokoch – a jeho diela dnes nájdeme po celom Slovensku.

.

*13.04.1942…………. +13.02.2026

.

V rokoch 1959 – 1963 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave na oddelení kameňosochárstva. V štúdiu ďalej pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najskôr v sochárskom ateliéri a neskôr v ateliéri Sklo v architektúre u doc. Václava Cíglera. V rokoch 1970 – 1990 pôsobil ako pedagóg na Škole umeleckého priemyslu na študijnom odbore kameňosochárstvo, ktoré dlhé roky viedol. V rokoch 1990 – 2007 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ako vedúci ateliéru skla. Zanechal po sebe bohatú sochársku tvorbu a vyškolil generácie výtvarníkov.

.

Kto bol Juraj Gavula

• Narodený: 13. apríla 1942 vo Vyšných Čabinách
• Vzdelanie:
  • Stredná škola umeleckého priemyslu v Bratislave – odbor kameňosochárstvo (1959–1963)
  • VŠVU Bratislava – najprv sochárstvo, neskôr prestup na nové oddelenie Sklo v architektúre pod vedením Václava Ciglera
• Pedagogická činnosť:
  • 1970–1990: pedagóg na ŠUP v Bratislave, dlhé roky viedol odbor kameňosochárstva
  • 1990–2007: vedúci ateliéru skla na VŠVU

Charakteristika tvorby

Gavulova tvorba je typická:

• monumentálnymi abstraktnými formami, ktoré pracujú s rytmom, geometriou a hmotou
• prepojením sochárstva a architektúry – mnohé diela vznikali priamo pre konkrétne budovy či verejné priestory
• materiálmi ako kameň, betón, sklo či kov
• organickým aj geometrickým jazykom, ktorý nepodliehal dobovým ideologickým tlakom socialistického realizmu, ale skôr kultivoval prostredie

Významné diela

Jeho práce sú roztrúsené po celom Slovensku. Medzi najznámejšie patria:

• Reliéf pre Figaro (1982) – jeden z ikonických príkladov jeho práce s architektúrou
• Plastiky a reliéfy na budove ružinovskej polikliniky – výrazné geometrické kompozície vo verejnom priestore
• Diela v Malackách – socha M. R. Štefánika, sv. Florián či jeleň na nádvorí kaštieľa (často mylne označované za kópie, no s autorským vkladom)
• Exteriérové plastiky v rôznych mestách – napr. v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach či v zahraničí (napr. Berlín)

Odkaz a vplyv

• Gavula patril k autorom, ktorí formovali vizuálnu identitu slovenských miest v období modernizmu.
• Vyškolil generácie sochárov a sklárskych výtvarníkov, ktorí dnes pokračujú v jeho odkaze.
• V posledných rokoch sa jeho tvorbe venovali aj publikácie a výstavy, napr. Liečba sochami či retrospektíva Vitálne formy.

.

Juraj Gavula vytvoril v Malackách tri výrazné diela vo verejnom priestore, ktoré patria k najznámejším symbolom mesta. Všetky sú zároveň autorskými rekonštrukciami pôvodných sôch, ktoré sa nezachovali úplne alebo vôbec.

🦌 Najznámejšie Gavulove diela v Malackách

1. Jeleň na studni – nádvorie Pálffyovského kaštieľa

• Dominanta kaštieľskeho nádvoria.
• Gavula vytvoril novú verziu pôvodnej sochy, ktorá sa nezachovala.
• Ide o jednu z najfotografovanejších plastík v meste.

2. Svätý Florián – socha pri hasičoch / vo verejnom priestore

• Patrón hasičov a ochranca pred požiarmi.
• Gavula vytvoril autorskú obnovu pôvodnej sochy, ktorá bola poškodená alebo zanikla.

3. Socha Milana Rastislava Štefánika

• Pôvodná socha vznikla v roku 1943 v ateliéri Vojtecha Ihriského.
• Gavula vytvoril jej novú podobu s vlastným autorským vkladom.

Foto: https://www.rusyn.sk

.

Malacky

.