Deň Ústavy Slovenskej republiky je štátny sviatok Slovenskej republiky, ktorý je od roku 1994 každoročne oslavovaný 1. septembra. V tento deň sa pripomína prijatie Ústavy Slovenskej republiky Slovenskou národnou radou (SNR), ku ktorému došlo 1. septembra 1992. Od roku 2024 tento sviatok nie je dňom pracovného pokoja. Historický kontext SNR schválila vládny návrh Ústavy Slovenskej […]
Read More →Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda je štátnym sviatkom Slovenskej republiky, ktorý sa oslavuje každoročne 5. júla. Oslavuje sa ako pripomenutie symbolického výročia príchodu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. Slávenie sviatku Česko aj Slovensko oslavuje sviatok Cyrila a Metoda 5. júla, rovnako tak rímskokatolíci v niektorých krajinách. Prvýkrát boli […]
Read More →Deň víťazstva nad fašizmom je sviatok oslavovaný na pamiatku bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka, ktorá nadobudla účinnosť 8. mája 1945, čím sa skončila druhá svetová vojna v Európe. Vojna v Pacifiku pokračovala do 2. septembra 1945. Podľa kapitulačného aktu uzavretého 7. mája v Reims malo Nemecko zastaviť všetky bojové operácie 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho […]
Read More →Sviatok práce alebo 1. máj je medzinárodný sviatok pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži[1] na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácií chicagskych robotníkov, ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco zdvihla vlna […]
Read More →Nedeľa Božieho milosrdenstva je v katolíckej tradícii mimoriadne silný a teologicky bohatý sviatok, slávený prvú nedeľu po Veľkej noci, teda v deň, ktorý uzatvára veľkonočnú oktávu. Je to deň, ktorý Cirkev vníma ako osobitné vyliatie Božej lásky a odpustenia. Druhá veľkonočná nedeľa, od roku 2000 zároveň Nedeľa Božieho milosrdenstva (v minulosti nazývaná Biela nedeľa; lat. […]
Read More →Veľkonočný pondelok alebo Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania, resp. po Nedeli Paschy. Je to druhý deň Svetlého týždňa, resp. veľkonočnej oktávy. V ľudovej sfére je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari. Táto nekresťanská prax bola […]
Read More →Veľkonočná oktáva je týždeň rímskokatolíckeho liturgického roka, ktorý sa začína nedeľou Zmŕtvychvstania Pána a končí sa na Bielu nedeľu, t. j. 2. veľkonočnú nedeľu čiže nedeľu Božieho Milosrdenstva (o 8 dní neskôr, preto oktáva). V kresťanstve je Veľká noc slávnosťou Kristovho víťazstva nad smrťou najväčším sviatkom, preto samotný deň slávnosti je akoby predĺžený o 8 […]
Read More →Zmŕtvychvstanie Pána (alebo Veľkonočná nedeľa) je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou. V rímskokatolíckej cirkvi Nedeľu Zmŕtvychvstania predchádza Veľkonočná vigília, bohoslužba noci, v ktorej bol Ježiš vzkriesený. Oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba ako taká sa končí až […]
Read More →Biela sobota alebo Veľká sobota či Svätá a veľká sobota je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Je posledným dňom Veľkého týždňa. V rímskokatolíckej cirkvi V rímskokatolíckej cirkvi sa počas dňa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým […]
Read More →Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je jedným z dní prísneho pôstu. V rímskokatolíckej cirkvi súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka liturgia obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie […]
Read More →