Spisovateľ, novinár, zberateľ ľudových piesní, hudobný skladateľ aj aktívny hudobník

.

* 24.02.1853 (Skalica)               + 21.04.1935 (Užhorod)

.

Narodil sa v a bol synom Daniela G. Licharda. Študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej a v Šoproni, kde aj maturoval. V Budapešti študoval na technike, stal sa železničným úradníkom, neskôr redaktorom „Slovenského denníka“ a „Slovenského týždenníka“.

V Pešti sa M. Lichard zúčastňoval na slovenskom spolkovom živote a študoval aj na tamojšom konzervatóriu. Pre obranu práv Slovákov bol väznený vo Vacove. Potom bol 11 rokov správcom Kníhtlačiarskeho úč. spolku v Martine a po prevrate 1918 sa stal cenzorom ministerstva a lektorom slovenskej ľudovej piesne na Hudobnej akadémii v Bratislave. Od roku 1921 pôsobil pri Krajinskej správe v Užhorode, kde aj zomrel.
Milan Lichard bol spisovateľom, novinárom, zberateľom ľudových piesní, hudobným skladateľom a aj aktívnym hudobníkom. Venoval sa zborovému spevu a harmonizácii slovenských piesní. Roku 1900 vydal „Šesť vencov zo slovenských národných piesní“ a roku 1912 „Slovenský spevníček“. Napísal hudbu a spevy k hre I. Žiaka-Somolického „Zakliaty mládenec“. Článkami a štúdiami o slovenskej ľudovej piesni prispieval do „Slovenských pohľadov“, „Nášho Slovenska“ a inde. V Sborníku Matice slovenskej /XI.-XII. roč./ uverejnil „Príspevok k teórii slovenskej ľudovej piesne“.

.

Základné informácie

• Dátum narodenia: 25. február 1853, Skalica
• Dátum úmrtia: 21. apríl 1935, Užhorod
• Rodina: Bol synom známeho národného buditeľa a publicistu Daniela Gabriela Licharda. 

Profesionálne pôsobenie

Milan Lichard sa venoval širokej škále umeleckých a spoločenských aktivít:

• Hudobná kompozícia a teória: Upravoval slovenské ľudové piesne a snažil sa o ich povýšenie na umeleckú úroveň. Patril k prvým, ktorí teoreticky spracovali špecifiká slovenskej ľudovej piesne.
• Publicistika a novinárstvo: Pôsobil ako redaktor a novinár, pričom svoje odborné postrehy o hudbe uverejňoval v dobovej tlači.
• Manažment: Pôsobil ako správca Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine. 

Pamiatka

Jeho prínos k slovenskej kultúre je dodnes pripomínaný, napríklad odhalením pamätnej tabule v obci Seredne (Ukrajina), kde strávil časť života.

Ako skladateľ bol samouk a dospel k vysokému stupňu sebakritickosti, preto pred prvých odchodom z Budapešti zničil takmer celú svoju doterajšiu tvorbu, zachovali sa iba diela, ktoré vyšli tlačou:

• Hymna ako príloha časopisu Dunaj

• klavírna skladba Drobnosti v almanachu Živena, 1885

• mužské zbory Ruža v Almanachu slov. mládeže, 1885

• V lesíku na slová Vajanského

• Šesť vencov zo slovenských národných piesní složených v antických stupniciach, 1900

• Jonášove piesne, 1912

• Slovenský spevníček, 1912

• Spevy ku čarovnej hre Zakliaty mládenec od Somolického, 1934

Autor foto, text:  Skalica 1992

.

Skalica

.