Ján Buchta (1922–1972) bol významný skalický historik, prekladateľ a jezuita, ktorého život bol úzko spätý so Záhorím a slovenskou kultúrnou obcou.

.

* 22.09.1922 (Skalica)               + 09.06.1972 (Skalica)

.

Študoval na skalickom gymnáziu, kde patril medzi najlepších žiakov ústavu. Po maturite sa zapísal na Filozofickú fakultu univerzity v Bratislave, študoval slovenčinu a dejepis. Roku 1948 dosiahol doktorát filozofie. Vstúpil do jezuitskej rehole v Ružomberku a roku 1950 po násilnom prepade kláštorov sa dostal do sústredenia v Podolínci. Po prepustení žil s matkou a bratovou rodinou v Skalici. Od študentských rokov trpel na TBC, liečil sa na rôznych miestach, hlavne v Tatrách, kde sa zdržiaval v r. 1955-1965 v sanatóriách. Dvakrát sa podrobil operácii pľúc. Aj pri tomto zlom zdravotnom stave študoval tajne teológiu a v tichosti bol vysvätený za kňaza. Prekladal náročné náboženské diela z cudzích jazykov (z nemčiny, francúzštiny), preložil do 50 titulov.

Po návrate z Tatier sa zapojil do kultúrneho diania v Skalici. Pracoval v Krúžku historikov a v Miestnom odbore Matice slovenskej v Skalici, spolupracoval so Záhorským múzeom a Štátnym okresným archívom v Skalici. V Matici bol členom výboru a nejaký čas aj tajomníkom, pomáhal viesť vlastivedný krúžok Matice, kde podával mnohé cenné návrhy na prácu v krúžku a na záchranu pamiatok v Skalici. Bol dušou mnohých kultúrnych podujatí, ale cez to všetko pre svoju skromnosť a zlý zdravotný stav zostával v úzadí. Roku 1965 spolupracoval na publikácii Tristo rokov skalického gymnázia. Kniha Skalica v minulosti a dnes /1968/ vyšla hlavne vďaka jeho neúnavnej redaktorskej a spoluautorskej práci. Spolupracoval na publikácii Skalica 1918. Pripravoval prednášky, semináre a výstavy pri rôznych kultúrnych výročiach.
V Záhorskom múzeu usporiadal pozostalosť Daniela Licharda a opísal ju v Sborníku Záhorského múzea v dvoch článkoch: Lichardova pozostalosť v Záhorskom múzeu (Zborník I.) a Súpis fondov bývalého Lichardovho archívu v Skalici (Zborník III.). V archíve spolupracoval na príprave Sprievodcu po archíve. V časopise Matičné čítanie mu vyšiel článok o F.V. Sasinkovi Posledný tajomník starej Matice (1969). Krátko pred smrťou napísal štúdiu Poľnohospodárske tradície Skalice pre publikáciu 50 rokov poľnohospodárskeho školstva v Skalici /1972/. Pre mestskú kroniku spracoval roky 1968 a 1969. Niektoré jeho práce zostali v rukopise.

.

📘 Život a vzdelanie

• Pochádzal zo Skalice; rodičia Štefan Buchta a Alžbeta, rod. Jursová.
• Otec mu zomrel už v roku 1929, matka vychovávala jeho aj brata sama.
• Študoval:
  • Gymnázium v Skalici
  • Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave

.

⛪ Rehoľný život

• Vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (SJ).
• Pôsobil v jezuitskom kláštore v Ružomberku.
• Po roku 1950 bol – podobne ako mnohí jezuiti – sústredený v Podolínci, kde režim izoloval rehoľníkov.

📚 Odborná činnosť

• Historik a prekladateľ, aktívny v kultúrnom živote Skalice.
• Bol:
  • pracovníkom Krúžku historikov,
  • členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Skalici.
• Podieľal sa na vzniku publikácií, napríklad Tristo rokov jezuitského kláštora v Skalici (spomínané v súvisiacich zdrojoch).
• Venoval sa:
  • teológii,
  • histórii,
  • prekladateľstvu.

.

🕯 Osobnosť a odkaz

• Súčasníci ho opisujú ako skromného, pracovitého, nezištného a hlboko duchovného človeka, ktorý „viac myslel na druhých ako na seba“.
• Spomína sa v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca a v dejinách jezuitov na Slovensku.
• Zomrel v rodnej Skalici vo veku 49 rokov.

.

Autor foto, text:  Skalica 1992, https://www.zahorskemuzeum.sk/

.

Skalica

.