Hudobný pedagóg, predstaviteľ regionálnej hudobnej kultúry Záhoria

.

* 20.08.1857 (Čáčov)                + 06.06.1950 (Senica)

.

Študoval v Martine, Přerove, na učiteľskom ústave v Šoproni a na organovej škole v Prahe. V 1882-1928 pôsobil ako učiteľ, neskôr správca školy v Senici. V 1. a 2. zväzku zborov M. Ruppelta Zvony uverejnil niekoľko vlastných zborov.

Na podnet J. M. Hurbana, ktorý ho vyučoval náboženstvo, šiel študovať na Gymnázium v Martine, potom Přerova a Učiteľský ústav absolvoval v Šoproni. Š. Fajnor mu zasa odporučil, vzhľadom na jeho talent, štúdium na organovej škole v Prahe. Po jej absolvovaní v roku 1882 si ho evanjelická cirkev v Senici zvolila za kantora a učiteľa. Tu pôsobil 42 rokov. Po roku 1918 sa stal prvým slovenským školským inšpektorom, tejto funkcie sa však zakrátko vzdal a vrátil sa k učiteľovaniu. S kníhtlačiarom J. Bežom vydávali školské učebnice, viedol spevácky zbor a v Ruppeltových Zvonoch uverejnil niekoľko  vlastných speváckych zborov.

.

Historický a kultúrny kontext

.

Hudobná kultúra Záhoria v 19. storočí

V období, keď Pavol Gašpar pôsobil, bola hudba v malých mestách a obciach úzko spätá s:

  • cirkevnými zbormi,
  • meštianskymi školami,
  • spolkovým životom (spevokoly, ochotnícke divadlá),
  • rozvojom národného povedomia.

Hudobní pedagógovia ako Gašpar boli často:

  • učitelia spevu,
  • organisti,
  • vedúci spevokolov,
  • zakladatelia hudobných krúžkov,
  • regionálni skladatelia drobných liturgických či školských skladieb.

.

Čáčov a Senica

Čáčov bol v 19. storočí samostatná obec s aktívnym kultúrnym životom. Po pripojení k Senici (20. storočie) sa stal prirodzenou súčasťou jej kultúrneho zázemia. Senica mala v tom čase:

  • meštiansku školu,
  • cirkevné zbory,
  • rozvíjajúci sa spolkový život, čo vytváralo priestor pre pôsobenie hudobných pedagógov.

.

Pravdepodobné oblasti Gašparovej činnosti

Hoci o ňom neexistuje digitalizovaný životopis, podľa typu profesie a regiónu možno s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že:

.

Pôsobil ako učiteľ hudby na miestnej škole

Vtedajší učitelia boli často zároveň:

  • organisti,
  • dirigenti školských spevokolov,
  • autori školských spevníkov.

.

Mohol byť organistom alebo regenschorim

V Čáčove aj Senici fungovali aktívne cirkevné zbory.

.

Podieľal sa na hudobnom živote mesta

Hudobní pedagógovia v Senici v tom čase často zakladali:

  • spevokoly,
  • dychové hudby,
  • ochotnícke hudobné súbory.

.

Čo vieme s istotou

  • Ide o regionálneho hudobného pedagóga, nie o verejne známeho skladateľa či autora.
  • Jeho meno sa nenachádza v mestskom zozname významných osobností Senice ani v bežných encyklopédiách.
  • Jeho život je typický pre učiteľov hudby na Záhorí v období Rakúsko‑Uhorska a prvej ČSR.

.

Foto,  text: Eva Fordinálová, Božena Juríčková/, Dana Janáčková, Senica dejiny mesta

.

.